GLOBAL

Politika a ekonomika     Veda a technika     Filozofia a náboženstvo     Príroda     Naj, naj, naj     Svet
Stavebníctvo     Právo     Lekárstvo     História     Slovenský jazyk     Cudzie jazyky     Všeličo     Home

Venezuelská kríza, fakty z histórie a súčastnosti



Autor: Oto Zapletal

Dátum: 27. január 2019



Počet obyvateľov v roku 2017: 31 568 179

Rozloha: 916 445 km2

Úradný jazyk: Španielčina

Priemerná ročná teplota v hlavnom meste Caracas je 20 °C. (Priemerná ročná teplota v Bratislave je 9,9 °C)

Náboženstvo:
Venezuela je prevažne katolícka krajina, až 71% obyvateľov sa hlási ku katolíckej viere. 17% patrí do protestantských cirkví , 2% Venezuelčanov je členmi iných náboženstiev, ako je islam, hinduizmus, budhizmus a judaizmus. Praktikujúci náboženstvá s predhispanskými koreňmi predstavujú ďalšie 2% populácie. Ateistov sú 2%, zatiaľ čo agnostikov je 6%.

Venezuela je prezidentskou demokraciou. Prezident, volený väčšinovým volebným systémom na šesť rokov a maximálne na dve volebné obdobia, je šéfom exekutívy a má právo obmedzovať ústavné záruky či dokonca pozastaviť ich platnosť, to všetko však so súhlasom parlamentu.

Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete.

Aj napriek tomu, že má Venezuela ideálne podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva, petrochemického priemyslu , ťažbu nerastných surovín a turistiky, tak sa v súčasnosti potýka s veľmi závažnou ekonomickou krízou. Najzávažnejším ekonomickým problémom Venezuely je neustále rastúca inflácia, ktorá v posledných rokoch prešla do hyperinflácie.

Ešte v 50. rokoch bola Venezuela štvrtou najbohatšou krajinou sveta. Podľa výkonu ekonomiky na jedného obyvateľa bola dvakrát bohatšia ako Čile, štvornásobne bohatšia ako Japonsko a 12-krát bohatšia ako Čína.

Na začiatku 80. rokov bola Venezuela stále najbohatšou krajinou Latinskej Ameriky.

Rok 1982. V tomto roku vstupuje Hugo Chávez do politiky, keď založil spolu s dvoma priteľmi z armády Bolívarovské revolučné hnutie 200.

V roku 1983 banková kríza spôsobila aj menovú krízu, kedy venezuelský bolívar devalvoval o 50% 18.2.1983, ktorý sa vo Venezuele nazýva "čiernym piatkom"

Rok 1989. Počas diktatúry Carlose Andrése Peréze, ktorý v roku 1989 vstúpil do druhého prezidentského obdobia, vo Venezuele nastúpila hlboká finančná kríza. Perézové rozhodnutie s cieľom stabilizovať finančnú krízu bolo v rozpore s jeho sľubmi v minulom funkčnom období, čo spôsobilo rozsiahle protesty chudobných obyvateľov, ktoré začali 27. februára 1989. Tieto protesty boli krvavo potlačené Perézovou armádou pri čom zahynulo 287 ľudí. Tieto protesty vošli do dejín Venezuely ako jedny z najkrvavejších protestov pod názvom „el Caracazo“. Táto situácia priniesla Chávezovi vhodnú pozíciu na získanie obyvateľstva z chudobných vrstiev, na ktorých založil svoj politický úspech.

V roku 1998 sa stalo Venezuele 4 550 vrážd.

Rok 1998. Voľby vo Venezuele vyhral Hugo Chávez a v roku 1999 vstúpil do prezidentskej funkcie.

Rok 2000. Rastúca kriminalita a stúpajúca sila armády vedú k nespokojnosti najmä u vzdelaného a bohatého obyvateľstva, to spôsobilo formovanie opozície. Hugo Chávez chcel potvrdiť svoje postavenie a využil situáciu ešte nie úplne sformovanej opozície a zorganizoval voľby, kde Chávez opäť vyhral väčšinovým hlasovaním s 59,76% hlasov a s účasťou 56,63% obyvateľstva vo voľbách. Voľby boli sledované nezávislou agentúrou Carter Center, ktorá voľba vyhlásila za legitímne. Opozícia legitímnosť volieb spochybnila.

V roku 2000 Hugo Chávez začal realizovať plán Bolívar, ktorý pripravoval už počas svojej prezidentskej kampane. Plán Bolívar bol veľmi veľkorysý a zároveň veľmi finančne náročný plán, ktorý si Venezuela nemohla dovoliť.

V roku 2003 bola zákonom zrušená autonómia Venezuelskej centrálnej banky. Toto rozhodnutie vláda Huga Cháveza urobila najmä preto, aby mohla ovládať centrálnu banku a jej monetárnu politiku.

Po referende proti prezidentovi Hugovi Chávezovi v roku 2004 vláda nechala uverejniť zoznam viac ako dvoch miliónov ľudí hlasujúcich proti hlave štátu, ktorí potom prišli o prácu alebo boli vystavení iným postihom.

Vláde Huga Cháveza prospel rast ceny ropy. V roku 2002 začala fáza rastu ceny ropy, ktorá v roku 2008 dosiahla svojho doterajšieho maxima, na úrovni takmer 150 amerických dolárov za barel.

V roku 2006 Spojené štáty odmietli vláde Huga Cháveza dodávať náhradné diely na stíhacie stroje F-16. Hugo Chávez sa preto obrátil na Moskvu a výmenou za ropu v hodnote štyroch miliárd dolárov získal od Ruska stíhacie lietadlá Suchoj, helikoptéry a tanky.

Marec 2009. Venezuelský prezident Hugo Chávez vyvrátil špekulácie, podľa ktorých Rusko bude mať na území juhoamerického štátu trvalú leteckú základňu. Potvrdil však, že Venezuela v prípade záujmu umožní ruským strategickým bombardérom využívať letisko na ostrove La Orchila v Karibskom mori.

V roku 2009 hlavne mesto Venezuely patrí medzi najnebezpečnejšie mesta na svete. Na sto tisíc obyvateľov tú pripadá stotridsať vrážd a podľa zdrojov CNN tú v roku 2009 bolo každý mesiac zabitých priemerne päťsto ľudí. Za neuveriteľný rozmach kriminality nemôžu len vojny gangov a priekupníci drog, ale aj vzrastajúcou chudoba.

V roku 2012 bol rast HDP vo Venezuele +5,6 %, inflácia: 21,1%, počet vrážd: 21 692.

V roku 2013 po vážnej chorobe zomrel Hugo Chávez. Prezidentský úrad preberá viceprezident Nicolás Maduro, pôvodným povolaním šofér autobusu.

V roku 2013 bol rast HDP vo Venezuele +1,3 %, inflácia: 43,5%, počet vrážd: 24 000.

V roku 2014 už HDP vo Venezuele nerástlo ale bol zaznamenaný pokles -3,9%, inflácia dosiahla 57,3%, počet vrážd: 24 980.

Koncom roka 2014 cena ropy klesla na 115 amerických dolárov za barel.

V januári 2015 klesla cena ropy na 50 amerických dolárov za barel.

V roku 2015 v chudobe žilo až 7 519 342 obyvateľov Venezuely. Tento faktor spôsobuje vyššiu negramotnosť obyvateľov a tiež odliv ľudského kapitálu do zahraničia.

V roku 2015 HDP vo Venezuele nerástlo ale bol zaznamenaný pokles -6,2%, inflácia: 111,8%.

V roku 2015 bolo vo Venezuele spáchaných 27 875 vrážd, čo znamená, že je štátom najvyššou vražednosťou na svete.

December 2015. Vo venezuelských parlamentných voľbách zvíťazila opozícia, ktorá získala dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Vládny blok vedený socialistami utrpel drvivú porážku.

V roku 2016 Nicolás Maduro zafixoval ceny, ktorými sa snažil infláciu potlačiť. to spôsobilo hodinové fronty na nákup potravín a veľký nedostatok tovaru, základných potravín a liekov. To vyvolalo tzv. "Nútené úspory", kedy obyvatelia nemali za čo svoje peniaze minúť. V dôsledku hyperinflácie, keď tovar dorazil na trh, si obyvatelia už žiadne potraviny ani tovar nemohli dovoliť. Maduro sa tento problém pokúsil vyriešiť zvýšením platov o 40%, ale ceny rástli oveľa rýchlejšie ako mzdy. Rastúca hyperinflácia vyvolala protesty v celej Venezuele.

Rok 2016. Kríza spôsobila, že Venezuela je najnásilnejšou z krajín Latinskej Ameriky, vo Venezuele bolo v roku 2016 spáchaných 28 479 vrážd. Hlavné mesto Venezuely Caracas aj v tomto roku je najnebezpečnejším mestom na svete, na 100 000 obyvateľov tu pripadá 130 vrážd.

V roku 2016 HDP vo Venezuele nerástlo ale bol zaznamenaný pokles -16,5%, inflácia: 254,4%.

Rok 2016, v rebríčku miery korupcie, ktorý zostavuje Transparency International, sa Venezuela ocitla na 166 mieste zo 176 krajín. Od roku 2012 do roku 2016 sa korupcia vo Venezuele nijako významne nemenila a je zrejmé, že nie je ani v záujme súčasnej venezuelskej vlády proti korupcii bojovať.

29. marca 2017 bola pozastavená činnosť parlamentu, po tom čo Venezuelský najvyšší súd naklonený prezidentovi Nicolási Madurovi, prevzal kompetencie parlamentu. Venezuelský najvyšší súd už pred tým vyše roka blokoval činnosť parlamentu, v ktorom od januára 2016 má väčšinu koalícia strán stojacích proti socialistickému prezidentovi Madurovi. Opozíciou vedené Národné zhromaždenie napriek tomu zasadá a prijíma rozhodnutia, ktoré však vzápätí anuluje najvyšší súd.

Máj 2017, právomoci parlamentu prebral nový zákonodarný orgán nazvaný Asamblea Nacional Constituyente (ANC, Národní ústavodarné zhromaždenie). Zloženie ANC nie je dané priamymi voľbami, ale akýmsi systémom zastupovania jednotlivých skupín občanov, a hlasovanie do neho bolo fraškou ktorú opozícia bojkotovala. Napriek tomu ide o inštitúciu, ktorá fakticky parlament nahradila.

Júl 2017. Vo Venezuele sa uskutočnilo referendum, ktoré vyhlásil Venezuelský parlament. Voliči v referende odpovedali na tri otázky: či sú pre zvolanie Ústavodarného zhromaždenia bez predchádzajúceho schválenia v referende, či majú byť nové voľby a či chcú, aby armáda bránila ústavu z roku 1999 a podporovala parlament. Referenda sa zúčastnilo 7,18 milióna občanov a 98 percent hlasujúcich plán vlády na vytvorenie Ústavodarného zhromaždenia odmietlo. Účasť na referende bola nižšia ako počet tých, ktorí v nedávnych parlamentných voľbách hlasovali pre víťaznú opozíciu. Vtedy volilo opozičných kandidátov zhruba 7,7 milióna obyvateľov takmer 29 miliónovej krajiny. Dôvodom mohol byť strach. Po referende proti prezidentovi Hugovi Chávezovi v roku 2004 vláda nechala uverejniť zoznam viac ako dvoch miliónov ľudí hlasujúcich proti hlave štátu, ktorí potom prišli o prácu alebo boli vystavení iným postihom. Referendum bolo ovplyvnené aj násilnosťou. Pred jednou z volebných miestností stúpenci vlády na motocykloch strieľali do ľudí a zabili 61-ročnú ženu a ďalších štyroch ľudí zranili. Venezuelská vláda výsledky referenda neuznala. Prezident Maduro označil referendum za ilegálne a nezmyselné.

August 2017, vo Venezuele sa konali voľby členov novoutvoreného ústavodarného zhromaždenia. Spoločnosť Smartmatic, ktorá krajine poskytla hlasovacie zariadenia, vydala vyhlásenie, že voľby do venezuelského ústavodarného zhromaždenia, ktoré organizovala vláda prezidenta Nicolása Madura, boli zmanipulované. Venezuelčania vo voľbách vyberali vyše 500 členov ústavodarného zhromaždenia. Opozícia voľby bojkotovala. Venezuelský prezident chce, aby novozvolené zhromaždenie po voľbách prepracovalo ústavu z roku 1999 a posilnilo jeho právomoci.

September 2017. Venezuela má problém splácať svoje záväzky voči Rusku, obe krajiny preto rokovali o reštrukturalizácii dlhu v Caracase. Rusko za posledných jedenásť rokov poskytlo Venezuele pôžičky v celkovej výške 17 miliárd dolárov. Vláda kvôli pádu cien ropy nemá ani na prevádzku ropných polí, rafinérií, prístavov a tankerov, takže krajiny v prvej polovici roka 2017 vyviezli najmenej ropy za 27 rokov. Krajina sa tak čoraz viac prepadá do závislosti na ruských pôžičkách. Ruská štátna spoločnosť Rosnefť vďaka tomu získala významný podiel v ropnom priemysle rozvrátenej krajiny.

V roku 2017 sa stav nedostatku tovaru a potravín zhoršil tak, že niektorý tovar a potraviny neboli k dostaniu v supermarketoch niekoľko mesiacov. Príkladom boli napríklad základné hygienické prostriedky, mäso, mlieko a múka a v momente, keď tieto komodity dorazili do supermarketov, tak obyvatelia čakali v rade niekoľko hodín, aby zistili, že je už všetko rozpredané. Vláda na túto situáciu reagovala tak, že obvinila obyvateľstvo z vysokej konzumácie potravín. Rovnaké nedostatky sa vyskytovali aj v oblasti zdravotníctva. V nemocniciach a v lekárňach nebol dostatok liekov na liečbu závažných ochorení. Kríza v zdravotníctve spôsobila vznik čierneho trhu s liekmi. Obyvatelia, ktorí mali možnosť vycestovať do zahraničia začali lieky dovážať a rozpredávali je ilegálne za veľmi vysoké ceny.

V októbri 2017 sa konali vo Venezuele regionálne voľby, ktoré vyhrala podľa národnej volebnej komisie vládnuca socialistická strana, ktorá podľa komisie zvíťazila v 17 z 23 štátov tejto juhoamerickej krajiny. Opozícia už v noci na dnes označila voľby za zmanipulované a vyzvala Venezuelčanov, aby vyšli do ulíc protestovať proti neprávostiam pri hlasovaní a proti vláde autoritárskeho prezidenta Nicolasa Madura.

V roku 2017 bolo vo Venezuele spáchaných 26 616 vrážd, čo je menej než v predchádzajúcom roku, ale aj tak zostáva štátom s najvyššou vražednosťou na svete. Každý piaty obyvateľ krajiny bol obeťou nejakého zločinu. V hlavnom meste Venezuely miera vrážd patrí tiež medzi najvyššie na svete. Násilie je tu spojené hlavne s drogami. Ozbrojené lúpeže sú v meste bežné, a to dokonca aj v oblastiach, ktoré sú považované za bezpečné a navštevujú ich turisti. Problémom sú stále rýchle únosy osôb výmenou za hotovosť. Ešte horším faktom je skutočnosť, že sami policajti sa na únosoch tiež podieľajú.

Štúdia Univerzity Simona Bolivara, Ústrednej venezuelskej univerzity a Katolíckej univerzity Andrésa Bella z roku 2017 uvádza, že chudoba, nedostatok potravín, inflácia a zlá bezpečnosť v dôsledku vlády prezidenta Nicolasa Madura v roku 2017 ďalej rástli a silneli, a prekonali všetky očakávania. Najhorší je nedostatok jedla a jeho následky. Venezuelčania hladujú, v priemere vlani schudli o viac ako jedenásť kilogramov. V uliciach tomu uštipačne hovoria "Madurova diéta". Vo výskume skoro 90% respondentov uviedlo, že ich rodina nemá dosť vysoký príjem, aby sa najedla. A takmer 79% opýtaných priznalo, že v posledných troch mesiacoch roka jedli menej, pretože nedokázali zohnať potraviny.

V roku 2017 inflácia vo Venezuele dosiahla 652,7%.

20. mája 2018 sa vo Venezuele konali prezidentské voľby, v ktorých vyhral Nicolás Maduro. Priebehu volieb nepochybne chýbala legitímnosť a ich výsledok opozícia neuznala. Účasť vo voľbách podľa oficiálnych údajov dosiahla 46 %. Podľa opozície, ktorej časť voľby bojkotovala, ale dosiahla účasť približne len 30 percent. Najznámejším osobnostiam opozície venezuelské úrady ovládané Madurovými stúpencami pod rôznymi zámienkami neumožnili vo voľbách kandidovať. USA reagovali na voľby slovami: „Bola to urážka demokracie“. Aj napriek bojkotu volieb zo strany opozície nebol Maduro jediným kandidátom. V týchto voľbách sa jasne ukázala nejednotnosť venezuelskej opozície. Proti Madurovi sa postavili štyria kandidáti, z ktorých najvýznamnejším bol bývalý guvernér Henri Falcón, ktorý skončil druhý. Falcón argumentoval tým, že opozícia musí vo voľbách mať svojho zástupcu, pretože bojkotom len uvoľní cestu Madurovi. Hlavné opozičné strany zase hovorili, že Maduro aj tak nepripustí férové voľby a účasť opozičných kandidátov mu len poskytne zásterku a zdanie legitimity.

V roku 2018 Venezuela ťažila, podľa údajov ktoré poskytla organizácii OPEC, 1 530 000 barelov ropy denne, ale podľa agentúry Reuters to bolo len 1 390 000 barelov ropy denne. To predstavuje najnižšiu ťažbu od 50 rokov minulého storočia. Rafinérie na spravovanie ropy pracovali v roku 2018 len asi na tretinu svojej kapacity. Ťažbu a spracovanie ropy ťaží nedostatok náhradných dielov, zlá údržba a neschopný štátny management.

Marec 2018, vo Venezuele sa za 12 mesiacov, do konca marca 2018, zvýšila inflácia o takmer 9000 percent.

August 2018, kríza sa prehlbuje. Venezuela škrtá päť núl na bankovkách. Predpokladá sa, že medziročná miera inflácie v roku 2018 dosiahne milión percent. Obchodníci nechcú prijímať bankovky s hodnotou menšou ako 100 000 bolívarov, lebo by im zákazníci nosili škatule plné peňazí. Pred dvoma rokmi bola 100 000 bolívarova bankovka, bankovkou s najvyššou hodnotou. To ilustruje, ako rýchlo sa situácia v krajine zhoršuje. Táto krajina kvôli hospodárskej kríze čelí aj veľkému odlivu obyvateľstva. Predpokladá sa, že do konca roka Venezuelu opustia dva milióny ľudí. Od začiatku roku 2016 sa celkový počet emigrantov dostal na takmer štyri milióny.

September 2018. Zlaté ingoty o veľkosti mince by mali pomôcť zbedačeným Venezuelčanom chrániť úspory pred drastickou infláciou. S nápadom prišiel venezuelský prezident Nicolás Maduro. Z ekonomického hľadiska je to čistý nezmysel. Obyvatelia si nebudú kupovať drahý kov fyzicky, teda nebudú mať zlato vo svojom držaní, čo je práve hlavným motívom bezpečnej investície. Miesto drahého kovu totiž získajú iba akýsi certifikát. Venezuelský občan v skutočnosti bude držať v rukách len papierik s prísľubom vlády, že niekde má nejaké zlato. Ak chce vláda vo Venezuele chrániť úspory občanov pred ďalším znehodnocovaním, dala by im skutočné fyzické zlato. U týchto papierikov môže vláda, je nutne povedať, že v Venezuele rozhodne nie je demokratická, kedykoľvek tieto vklady devalvovať, anulovať alebo inak zmeniť počet gramov zlata, ktoré sa k nemu viažu. Ide iba o formu prísľubu vlády pre svojich občanov, ktorá situáciu v krajine rozhodne nemá pod kontrolou už dlhšiu dobu.

November 2018, medziročná miera inflácie vo Venezuele dosiahla 1,3 milióna percent. V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 144 percent. Opozícia tvrdí, že problémy v krajine sú výsledkom nesprávnych politických rozhodnutí, vrátane nekontrolovaného tlačenia nových finančných prostriedkov na financovanie rastúceho rozpočtového deficitu. Medzinárodný menový fond (MMF) už v októbri predpovedal, že spotrebiteľské ceny vo Venezuele sa za celý rok zvýšia o 1,37 milióna percent. V roku 2019 očakáva MMF zvýšenie medziročnej inflácie na desať miliónov percent.

December 2018. Venezuelský prezident odletel do Moskvy na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom posilniť strategické vzťahy a prediskutovať finančnú pomoc pre Caracas, ako aj spoluprácu v ropnom a plynárenskom sektore. Venezuela a Rusko podpísali dohodu o investíciách do venezuelského ropného sektoru a produkcie zlata v celkovej hodnote šiestich miliárd dolárov.

V decembri 2018 približne 100 pilotov a iných členov leteckého personálu ruských vzdušných síl sa zúčastnilo leteckých cvičení vo Venezuele. Do Venezuely prileteli dva ruské diaľkové strategické bombardéry Tu-160, lietadlo An-124, ktoré je jedným z najväčších sériovo vyrábaných transportných lietadiel na svete a dopravné prúdové lietadlo Il-62. Ruské letectvo už raz Venezuelu podobným spôsobom navštívilo, a to v roku 2013. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo reagoval na príchod ruských lietadiel do Venezuely slovami: „Dve skorumpované vlády plytvajú verejnými zdrojmi, umlčiavajú občianske slobody a voľnosť zatiaľ, čo ich ľudia trpia.“

10. januára 2019 sa Nicolás Maduro napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády na ďalšie šesťročné obdobie. Jeho inauguráciu, ktorá neprebehla v parlamente ovládanom opozíciou, ale pred sídlom najvyššieho súdu, však bojkotovali štáty Európskej únie i väčšina latinskoamerických krajín.

15. januára 2019 prezident Nicolás Maduro bol Venezuelským parlamentom pomenovaný "uzurpátor moci" a schválil rezolúciu, v ktorej prestáva uznávať kroky jeho vlády. To znamená, že Maduro nie je prezidentom krajiny a že ho má podľa ústavy nahradiť šéf parlamentu Juan Guaidó.

23. januára 2019 na demonštrácii v Caracase, behom ktorej pri zásahu polície zomrelo najmenej trinásť ľudí, sa predseda parlamentu Juan Guaidó, inžinier a otec dvojročnej dcéry, vyhlásil za prezidenta. Využil tak ústavnú možnosť určiť v záujme národa prezidentom šéfa parlamentu, pokiaľ je v najvyššej funkcii nebezpečný „uzurpátor“. Nasledujúci deň, Venezuelský minister obrany Vladimir Padrino López jeho krok označil za štátny prevrat. Nového prezidenta okamžite uznali USA v čele s Donaldom Trumpom. Okamžite po tom Madurova vláda oznámila, že prerušuje diplomatické styky Venezuely s USA a vyzvala USA aby ich diplomati opustili Venezuelu. Vláda USA však toto nariadenie odmietla s argumentom, že Maduro už nie je legitímnou hlavou štátu. Lópeza ako prezidenta následne uznala Kanada, Argentína, Brazília, Čile, Guatemala, Kolumbia, Paraguaj, Peru, Ekvádor a Kostarika. Za úradujúceho diktátora Madura, ktorého socialistický experiment spôsobil, že ekonomika Venezuely sa zrútila, sa postavili štáty Rusko, Irán, Čína, Turecko, Kuba, Nikaragua, Mexiko a Bolívia.

Do Venezuely prišli bojovníci ruskej súkromnej armády, aby ochránili prezidenta Nicolása Madura pred búrlivými protestmi obyvateľov a možnými úkladmi jeho vlastnej ochranky. Podľa niektorých zdrojov už vo Venezuele ruskí žoldnieri sú, ích počet sa odhaduje až na 400. Ide o členov takzvanej Vagnerovej súkromnej armády známej z bojových operácii na ukrajinskom Donbase, v Sýrii alebo v Stredoafrickej republike.

Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Holandsko adresovali venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi výzvu, aby do ôsmich dní oznámil termín novej voľby hlavy štátu, inak uznajú za dočasného prezidenta lídra opozície a predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa. Venezuela prostredníctvom svojho ministra zahraničných vecí Jorgeho Arreazu toto ultimátum odmietla. "Nikto nám nebude dávať ultimáta a hovoriť, či budú voľby alebo nie," povedal Arreaza.

Bank of England odmietla venezuelskému prezidentovi Madurovi vydať zlato jeho krajiny v hodnote 1,2 miliardy dolárov. Madurovu žiadosť banka odmietla na žiadosť USA, ktoré sa snažia odrezať autoritársku venezuelskú vládu od aktív v zahraničí a pomôcť tak šéfovi venezuelského parlamentu Juanu Guaidóvi usporiadať demokratické voľby. Hodnota tohto zlata je časťou zahraničných rezerv venezuelskej centrálnej banky, ktorého hodnota sa odhaduje približne na osem miliárd dolárov. Ďalšie zlato má zrejme táto juhoamerická krajina uložené v Turecku, ktoré je ale Madurovým spojencom.

26. januára 2019 sa situáciou vo Venezuele na mimoriadnom zasadaní iniciovanom Spojenými štátmi zaoberala Bezpečnostná rada OSN. Jeho konaniu sa procedurálnym hlasovaním snažili zabrániť Rusko a Čína, ale neuspeli.

26. januára 2019 venezuelská vláda ustúpila od nariadenia, ktoré dávalo zamestnancom veľvyslanectva Spojených štátov 72 hodín na to, aby opustili Venezuelu. Venezuelské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že rokuje o vytvorení záujmovej kancelárie USA vo Venezuele, pričom umožní zamestnancom americkej ambasády zostať v krajine, pokým sa budú konať príslušné rozhovory.

26. januára 2019 venezuelský vojenský atašé vo Washingtone medzitým v sobotu oznámil, že už neuznáva vládu prezidenta Madura. Plukovník José Luis Silva svojich "bratov v armáde" vyzval, aby podporili predsedu parlamentu Juana Guaidóa ako dočasného prezidenta. Povedal: "tento postoj je v súlade s ústavou a zákonmi Venezuely".

27. januára 2019 Venezuelské ministerstvo obrany označilo čin vojenského atašé venezuelského veľvyslanectva vo Washingtone plukovníka Joseho Luise Silvu za vlastizradu. Vojenský atašé venezuelského veľvyslanectva vo Washingtone José Luis Silva vyhlásil, že “ruší vzťahy” s Nicolasom Madurom. Vyzval potom ďalších členov ozbrojených síl, aby uznali Juana Guaidóa ako legitímneho prezidenta Venezuely.

Venezuela bola v minulosti, v prepočte na jedného obyvateľa, najbohatšou krajinou Južnej Ameriky. Korupcia a nesprávne hospodárenie pod vedením socialistickej vlády v posledných 20 rokoch spôsobili, že krajina sa ocitla v najhoršej hospodárskej kríze vo svojej histórii. Situácia, keď sa mocenská skupina s ľavicovou socialistickou politikou, zmocnila štátu a priviedla ho k totálnemu rozkladu, je v modernej histórii nevídaná. Jeden z najbohatších štátov západnej pologule sa premenil v zločinecký štát, kde je hlavným programom vládnucej skupiny udržať moc bez ohľadu na zbedačovanie obyvateľstva.


Toto je demonštrácia proti Chavezovi a na podporu referenda proti prezidentovi Hugovi Chávezovi, Caracas, rok 2004
Jedna z množstva demonštrácii proti vláde vo Venezuele.
Toto je demonštrácia proti Chavezovi a na podporu referenda proti prezidentovi Hugovi Chávezovi, Caracas, rok 2004.
Autor fotografie: Carlos Granier-Phelps
Licencia: (CC BY-SA 2.5)





GLOBAL
© Všetky práva vyhradené. All rights reserved